Počas terénnej práce a z verejne dostupných informácií sme zistili, že v lokalite Habeš dochádza k dlhodobému hromadeniu komunálneho odpadu v bezprostrednej blízkosti obydlí segregovanej rómskej komunity. V lokalite chýbajú systematické opatrenia na zber odpadu – pre celé územie slúžia iba tri veľkokapacitné kontajnery, ktoré sa vyprázdňujú nepravidelne, pričom fungovanie systému je navyše závislé od individuálnych nahlásení obyvateľov.
Po preskúmaní nášho podnetu verejný ochranca práv v januári 2026 potvrdil, že súčasný stav predstavuje vážne nebezpečenstvo pre zdravie. Mesto Sečovce podľa ombudsmana porušilo základné práva obyvateľov tým, že nezabezpečilo funkčný, spravodlivý a nediskriminačný systém nakladania s komunálnym odpadom.
Ombudsman konštatoval porušenie týchto základných práv:
- právo na priaznivé životné prostredie (čl. 44 Ústavy SR)
- právo na ochranu zdravia (čl. 40 Ústavy SR)
- práva vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv (najmä čl. 8 – právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života)
„Zákon o odpadoch mestám (obciam) neumožňuje, aby zber zmesového komunálneho odpadu prebiehal iba na základe nepravidelných individuálnych hlásení jeho plnenia. (…) Vyžaduje sa pravidelný, predvídateľný a organizovaný zber, ktorý zabezpečuje hygienu územia a zabraňuje vzniku čiernych skládok alebo nelegálneho hromadenia odpadu.“
– uviedol ombudsman vo svojom rozhodnutí.
V prípade Sečoviec mestské nariadenie dokonca obsahovalo osobitný režim zberu odpadu pre marginalizovanú komunitu. V praxi to znamenalo, že kým zvyšok mesta mal predvídateľný servis, lokalita Habeš fungovala v nestabilnom režime.
Takto nastavený režim „(…) v praxi spôsobuje, že negatívne environmentálne dôsledky (…) dopadajú disproporčne práve na túto skupinu obyvateľov,“ čo „(…) prispieva k prehlbovaniu sociálneho vylúčenia, stigmatizácie a zhoršuje šance obyvateľov lokality na plnohodnotnú participáciu na živote mesta.“
– zdôraznil ombudsman.
Počas šetrenia ombudsman komunikoval aj s miestnym komunitným centrom, ktoré v lokalite organizuje brigády a vzdelávanie detí. Hoci sú tieto aktivity mimoriadne cenné, nemôžu nahradiť zákonné povinnosti mesta ani systémové riešenia.
Aj z odpovede ombudsmana je zrejmé, že nejde len o technický problém odpadového hospodárstva. Situácia v meste má jasný sociálny a ľudskoprávny rozmer. Poukazuje na širšie, dlhodobé systémové zlyhanie pri zabezpečovaní rovnakého prístupu k verejným službám. Tieto štrukturálne príčiny si vyžadujú udržateľné riešenia a odborné, citlivé opatrenia zo strany všetkých orgánov verejnej moci.
Čo bude ďalej?
Verejný ochranca práv vyzval mesto, aby prijalo konkrétne opatrenia smerujúce k náprave a informovalo o nich v stanovenej 20-dňovej lehote. Tento prípad stále monitorujeme a budeme sledovať, či sa opatrenia skutočne implementujú a smerujú k spoločenskej inklúzii.
Vo Fóre sa problematike environmentálnej spravodlivosti venujeme dlhodobo. Naše analýzy opakovane upozorňujú, že pre komunity v štrukturálnej chudobe sa absencia základných služieb stáva ďalšou bariérou k dôstojnému životu. Tejto téme sme sa venovali aj v odbornej publikácii:
„Odpad ako sociálny problém vo vylúčených rómskych osídleniach“ (2022), ktorú sme pripravili v spolupráci s výskumníkmi zo SAV. Publikácia detailne analyzuje, ako nesprávny manažment odpadu zo strany samospráv vytvára nebezpečné environmentálne záťaže priamo pri ľudských obydliach.
